Nové básne Milana Richtera z rokov 2016 – 2024. Vydalo Slovenské centrum PEN, distribuuje vydavateľstvo MilaniuM. Doslov napísal Alexander Halvoník. Básnik Milan Richter, ktorý dosiaľ vydal jedenásť zbierok poézie, reflektuje tri ťažké obdobia, s ktorými je ako vnímavý človek a umelec konfrontovaný: pandémiu koronavírusu, vojnu na Ukrajine s jej ukrutnosťami na pozadí odľudšteného sveta – a starobu. Literárny kritik A. Halvoník v doslove k tomu uvádza: „S vekom pribúdajú básnikovi otázky a hlavnou postavou jeho príbehov sa stáva autobiografický starec, v ktorom sa všetko zvnútorňuje, iba vonkajší svet akoby sa zmenšoval. Len lásky, voňavé, dráždivé, omamné, lásky cudné i vyzývavé, spolu s láskavými šíravami detstva a mladosti napĺňajú hriešne vyprázdňujúci sa priestor staroby a nanovo ho zapĺňajú životom spomienok, vášní a sily. Ten vnútorný priestor je súčasne priestorom pre lyriku, ktorá pochybuje, chveje sa o svoju identitu, odpúšťa i neodpúšťa. Richter je básnik, ktorý verí svojim básňam a vie, ako v nich stelesniť človečinu.“