Spisovateľ Anton Pižurný (ročník 1961) sa literatúre a literárnej tvorbe venuje už niekoľko desaťročí. Píše poéziu, vydal desať zbierok poézie, úspech mali napríklad „Vtáčie mlieko“ a „Pandorina skrinka“, prózu ako napríklad „Povesti 1 – 2, eseje „Dobové tance“, zbierka reportáží „Nebo & Peklo & Raj“. Vydával aj viacero periodík, z ktorých „Sitniansky vatrár“ bol ocenený Slovenským syndikátom novinárov ako najlepšie regionálne periodikum a ďalšie.
Z jeho próz najviac zaujala autobiografická „Biela skrinka – Chlapci zo Schubertovej ulice“ (VSSS 2016) v ktorej pôvabným spôsobom opisuje svoje detstvo v minulom storočí. Venuje sa ajdetskej tvorbe, napríklad jeho leporelo „Muky ruky“ (1999) bolo nominované Bibianou na Knihu roka.
Zbierka „Povesti medzi peklom a rajom“ je tretím dielom jeho historických príbehov z našej minulosti. Prvý diel „Povesti Medzi láskou a smrťou“ vydal Ikar v roku 2021, obsahuje 15 literárne spracovaných povestí, druhý diel „Povesti Naše korene sú našou korunou“ vydal Tranoscius v roku 2023, obsahuje 17 povestí.
Tretí diel „Povesti medzi peklom a rajom“ obsahuje 20 príbehov, ktoré sa viažu k slovenským hradom a päť je z francúzskeho prostredia. Záverečným príbehom rukopisu je stretnutie mladej Maríny Pischlovej s Andrejom Braxatorisom v Banskej Štiavnici.
Príbehy sú napísané pružným, civilným štýlom,sú aj vtipné, s nadhľadom, nemajú historizujúci pátos. Obsahujú aj edukatívny rozmer, keďže autor vyberal zo skutočných legiend, viažucich sa k jednotlivým lokalitám. Čítajú sa ľahko, sú to vlastne poviedky s často prekvapujúcou pointou.
