Antológia predstavuje mesianizmus ako samostatný umelecký smer rozvíjajúci sa v kontexte slovenského romantizmu od konca štyridsiatych a najmä v päťdesiatych rokoch 19. storočia. Ukazuje ho ako smer, ktorý disponoval osobitým, špeciálnym jazykom. Cez tvorbu jednotlivých autorov sleduje aspekt mesianistickej výrazovej výlučnosti, metaforickú obraznosť a významové zacielenie, ukazuje formovanie mesianistickej estetiky, mesianistické toposy. Odkazuje tiež na inšpiračné zdroje mesianistickej poézie, ktorá vznikala pod vplyvom tak hĺbkovo chápanej mesianistickej ideológie, ako aj vonkajškovo určenej dobovej mesianistickej atmosféry.