Román Hromozvonár je akousi temnou víziou zasadenou do blízkej budúcnosti, čitateľ sa však nemusí „brodiť“ panoramatickými vyobrazeniami všeobecného úpadku; temnota sa skôr sústreďuje do malých priestorov, do malých všedných životov ľudí, ktorí sú zrejme poslednými strážcami intelektuálnej vycibrenosti tzv. starého sveta. Ako červená niť sa románom tiahne aj motív lásky – lásky utajovanej, takpovediac „odchýlenej“, platonickej, neprestajne ohrozovanej.
V tomto príbehu sa profesor Levanel zaoberá vzťahom elektriny či elektrotechniky k možnému rozvoju skrytých duševných síl svojich žiakov. Ide o históriu váhavého pátrania po konečnej duchovnej pravde a súčasne poctu fantazijnému svetu, ktorý vymedzujú také mená ako Raymond Queaneau, Vladimír Boudník, Gyorgy Ligeti a Nikola Tesla.