Autorka vychádza z kritiky redukcionistického prístupu Západu, ktorý africkú masku redukuje na výtvarný objekt, a v knihe sa snaží tento africký kultúrny fenomén interpretovať a špecifikovať na základe vlastného poznania a v kontexte tradičného afrického hodnotového systému, ktorý Afričana sprevádza počas všetkých životných etáp, od narodenia po smrť. Táto koncepcia je aj východiskom pre štruktúru knihy, hlásiacej sa názvom k dnes už klasickej Huizingovej práci Homo ludens – o princípe hry v európskych dejinách.
Kniha je plodom autorkinho niekoľkoročného študijného pobytu na území Nigérie a dôkladného zoznámenia sa s prostredím, kde sa zachovala značná časť tradície v oblasti umenia i náboženských predstáv napriek dlhotrvajúcim ozbrojeným vnútorným konfliktom podnieteným najmä bohatými ložiskami ropy a napätím medzi prevažne muslimským obyvateľstvom na severe a kresťanským obyvateľstvom na juhu.