Leonard žije svoje stereotypy. Počúva platňu Chopina, sleduje život spoza okna, túla sa po uliciach… Odrazu mu však do života vstúpia udalosti a situácie, ktoré si nevie logicky vysvetliť. Zrazu akoby už nič nedávalo zmysel – jeho realita získava stále novú podobu a tá zároveň popiera čokoľvek predtým. No čo ak je práve to lekcia, ktorú sa má Leonard naučiť? Čo ak mu jeho spomienky a myšlienky bránili v tom, aby videl skutočný svet bez prívlastkov? A kde je vlastne ten „skutočný“ svet? Chopinova platňa je román o snení, román o zabúdaní, ale asi zo všetkého najviac román o neustálom prebúdzaní a hľadaní podstaty vecí.