Kniha je portrétom Pavla Straussa (1912 – 1994), výnimočnej osobnosti slovenského intelektuálneho a duchovného života dvadsiateho storočia – človeka, ktorý v sebe harmonicky spájal erudíciu lekára s hĺbkou brilantného myslenia humanistu a citlivosťou duše umelca. Mapuje jeho životnú cestu od detstva v pestrom a slobodnom prostredí rodného Liptovského Svätého Mikuláša cez bohémske študentské roky v Prahe, dramatické obdobie druhej svetovej vojny na Liptove, povojnové pôsobenie v Skalici a Nitre, poznačené nevyhnutnými zrážkami s komunistickým režimom, až po posledné roky v slobodnej spoločnosti deväťdesiatych rokov. Sleduje vnútorné zápasy a podnety, ktoré formovali jeho pohľad na svet, umenie, vedu i náboženstvo, a na pozadí nevšedného životného príbehu, vinúceho sa takmer celým storočím, hľadá odpoveď na otázku, či je možné napriek neľútostnému vonkajšiemu tlaku po sebe zanechať veľké dielo a zároveň zostať slobodným a čistým človekom. Je pozvaním k hlbšiemu pochopeniu muža, ktorý veril, že aj z ticha môže zaznieť hlas, ktorý uzdravuje.