"Písal básne celý život, od mladosti až do osemdesiatky. Stať sa básnikom, bolo najvyššou literárnou ambíciou Pavla Straussa. No prerástol sám seba ako vynikajúci esejista, autor priam poeticky postriebrených esejí, brilantných myšlienkovo i štylisticky."
… "Ako intelektuál Strauss nemohol upadnúť do sentimentálnej zbožnosti - je typom spirituálno-filozofickej zbožnosti, so sklonom k meditatívnosti." ...
"Pretože - navyše kritický intelektuál pri nastoľovaní morálnych tém(celosvetový morálny chaos a úpadok, ohrozujúce jestvovanie ľudstva v pretechnizovanej ére) bol viac "kárateľ" než "kazateľ" - išlo mu o záchranu a spásu človeka, o ukazovanie pozitívnych životných ciest. Pritom nemoralizoval, chcel etizovať a spiritualizovať, jeho poézia vôbec nebola nábožensky tendenčná. Pretože reagoval ňou celé desaťročia, sú v nej mnohoraké témy, v mnohoznačných i mnohozvučných akordoch. Aj týmito slovami charakterizuje básnickú tvorbu Pavla Straussa Július Pašteka.